Ako na zateplenie budovy?
19.0.
Máj
19.
Výdavky za teplo v zime a za klimatizáciu v lete tvoria v rodinnom rozpočte výraznú sumu. Aj preto stále viac Slovákov rieši zateplenie fasády spolu so zateplením stropu a zateplením strechy, aby tak zamedzili vysokým účtom za energie. Úspory vďaka zatepleniu budovy môžu dosiahnuť až stoviek eur ročne.
Zatepľovanie budov prebieha v Európe bez prerušenia od začiatku sedemdesiatych rokov. U nás má zateplenie budov veľký potenciál. Napriek tomu, že väčšina majiteľov objektov v Slovenskej republike si význam zateplenia fasády už pomaly uvedomuje, stále zostáva vyše 145 miliónov m2 obvodových stien nezateplených. Len na Slovensku sa zhruba 88% z celkovej spotreby EPS spotrebuje na zateplenie budov. Penový polystyrén sa preto právom radí k dlhodobo najvyhľadávanejším izolačným materiálom, nielen na Slovensku.
Nezateplená budova sa v lete prehrieva
S prehrievaním v letnom období sa dnes stretávajú majitelia stále viacerých domov. Svoj diel viny na tom nesú aj nevhodne použité izolačné materiály alebo nesprávny výpočet hrúbky zateplenia fasády. Pri fasádnom penovom polystyréne je reč o účinnej minimálnej sile 12-15 cm. Dávnejšie bolo tiež vo zvyku vysádzať v záhradách stromy, ktoré svojimi kmeňmi a korunami bránili nadmernému prístupu slnečných lúčov a odparovaním vlahy ochladzovali okolité prostredie. Optimálne zateplenie budovy z hľadiska zimných strát, aj ochrany proti prehrievaniu, predstavujú pasívne domy, pre ktoré je typickou hrúbkou izolanta pre zateplenie stien 30 cm. S týmito stavbami sa počíta ako so štandardom po roku 2020.
Prehrievaniu domu je možné predísť i správnym vetraním počas dňa. V skorých ranných hodinách, keď je vonkajšia teplota najnižšia, je potrebné budovu intenzívne vyvetrať (medzi 4 a 6 hodinou rannou), a znížiť tak množstvo naakumulovaného tepla. A naopak, počas dňa musíme zabrániť ohrievaniu vnútorného prostredia zatvorením okien. Tie sú ideálne z vonkajšej strany tienené proti slnečným lúčom. Oproti tomuto energeticky nenáročnému spôsobu udržiavania znesiteľnej teploty v bytoch počas horúcich letných dní stoja nákladné klimatizačné jednotky rôznych typov.
Zateplenie fasády pustí do obvodových stien oveľa menej tepla a dom sa natoľko neohrieva. Ani komplexné zateplenie fasády však nezabráni prehrievaniu budovy, ak nerešpektujeme vyššie uvedené odporúčania. Súčasťou moderných pasívnych a nízkoenergetických domov býva aj systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. Ten slúži na zabezpečenie optimálnej výmeny vzduchu v objekte, a zároveň minimalizácie tepelných strát v zime alebo naopak, ziskov pri vetraní v lete. Tepelné straty vetraním pri bežných rodinných domoch, kde je vetranie zaistené oknami, môžu tvoriť až 40% celkovej straty objektu. Vďaka rekuperácii je v objekte udržiavané optimálne prostredie aj v čase, keď nie je obývaný.
Významnú úlohu nehrá len tropické počasie, ale aj vnútorné energetické zisky interiéru. V prípade tropických a dlhotrvajúcich horúčav však ani kvalitne izolovaný pasívny dom nemusí na horúce letné dni a noci, keď teploty neklesajú pod 20 stupňov, stačiť. Problémom sú, okrem slnečných lúčov, tiež energetické vnútorné zisky v podobe počítačov, chladničiek, varenia či samotných ľudí. Aj dobre tienený dom sa tak môže po čase prehriať. Efektívne riešenie ponúka napríklad využitie potenciálu krajiny, kedy je možné jednoduchým výmenníkom ochladiť celý dom o niekoľko stupňov. Existuje tiež kombinovaná rekuperačná jednotka s možnosťou chladenia prichádzajúceho vzduchu.
